Predstavte si, že ste postavený pred možnosť zachrániť päť osôb za cenu jedného života. Obetovali by ste život jedného a zachránili tak životy piatich, alebo by ste sa nečinne prizerali a nechali ich zomrieť? Nech už je vaše rozhodnutie akékoľvek, malo by byt jedno, či ste ho spravili v jazyku, v ktorom ste vyrastali, alebo v tom, ktorý ste sa naučili v škole.
Čo keby som vám však povedala, že to jedno nie je?
Za týmto javom stojí efekt cudzieho jazyka (Hayakawa et al., 2016). Najprv ale treba spomenúť ako nás mozog vlastne funguje. Spôsob, akým robíme rozhodnutia je závislý od dvoch systémov ľudského uvažovania – automatický a analytický systém. Automatický systém je z evolučného hľadiska starší, spolieha sa na skúsenosti, ktoré už máme, predstavuje menšiu kognitívnu záťaž a je považovaný za rýchlejší a samovoľný. Napríklad, ak do izby vojde váš priateľ, ste schopní ho spoznať okamžite bez akéhokoľvek dlhšieho uvažovania. Analytický na druhú stranu pracuje s logicky podloženými úvahami o niečo dlhšie, vyžaduje si viac sústredenia a využitie presných naučených pravidiel, ako napríklad spočítavanie financií. Často sa využíva aj označenie Systém 1 (starší a chápaný skôr ako intuitívny) a Systém 2 (mladší, no viac logicky zameraný). V prípade cudzieho jazyka by znížená systematickosť mala človeku zabrániť spoľahnúť sa na Systém 1, nakoľko využívanie sekundárneho jazyka zvyšuje kognitívnu záťaž na organizmus a to nás núti k väčšej závislosti práve na intuitívnych procesoch. Druhým vysvetlením by mohla byt, podľa Keysara a kol. (2012), zvýšená systematickosť, ktorá tvrdí, že sekundárny jazyk nemá tak značné zázemie v emočnom systéme ako rodný, čo nás núti sa do menšej miery spoľahnúť na automatické procesy.
Deti to v tomto smere majú o niečo jednoduchšie, no ak si človek osvojuje druhý jazyk v dospelosti, tak síce zo začiatku výrazne napreduje, pretože je schopný sa naučiť gramatické pravidlá a slovnú zásobu, no pri samotnej výslovnosti a schopnosti plynule rozprávať sa tento progres spomalí. Tento vývoj je dokonca priamo podmienený rodným jazykom, pretože tieto dva jazyky sa navzájom ovplyvňujú. Napríklad u detí sú hlásky cudzieho jazyka časom vnímané ako alternatívy alebo varianty k rodnému jazyku, aj napriek tomu, že foneticky sú úplne odlišné. Začnú tak slová v cudzom jazyku vnímať ako synonymá k tým slovenským bez toho, aby uvažovali, že ide o iný jazyk. Dospelí túto výhodu nemajú, pretože ich fonetický systém je už vyvinutý.
Prečo sú však tieto informácie zaujímavé?
Pretože v dnešnej dobe využíva mnoho nadnárodných spoločností a organizácií vo svojich kanceláriách jednotný jazyk, ktorým je zvyčajne angličtina. Je to jazyk, ktorý využívajú rovnako ako na elektronickú komunikáciu, ako aj na pracovných stretnutiach a tak ňou zamestnanci takmer vždy rozprávajú na pokročilej úrovni. Druhý jazyk sa väčšina z nich naučila v škole alebo rôznych jazykových kurzoch, preto je to pre nich skôr nástroj na vyjadrovanie sa a nemajú s ním natoľko späté emócie (Pavlenko, 2012). Naskytuje sa tak priestor na otázku, či by práve využívanie cudzieho jazyku nemohlo vo firme priniesť lepšie výsledky zamestnancov. Ak nebudú mať k zadaným úlohám nijakú bližšiu väzbu, je predpoklad, že ich nebudú bližšie analyzovať, uvažovať či sú správne alebo nesprávne, morálne či nemorálne. Mohli by sme dokonca tvrdiť, že budú mať zníženú potrebu ich konzultovať s kolegami na poobednej káve. Mozog totiž k informáciám v cudzom jazyku, v tomto prípade v angličtine, s ktorými sa stretávame v práci nemá tak silný vzťah a teda ich nebudeme chcieť konzultovať alebo sa o ne podeliť pri obede. Týmto sa zvýši nie len naša produktivita v práci, ale aj produktivita našich kolegov, ktorých nebudeme oberať o čas, respektíve ich vyrušovať v ich pracovnom režime. Celková efektivita tímu tak stúpne.
Stúpne však efektivita vášho tímu, či firmy o 100% ak zmeníte všetku komunikáciu v rámci tímu zo slovenčiny na angličtinu? Pravdepodobne nie. Takýto krok by dokonca mohol mať presne opačný efekt, nakoľko mladšie ročníky už zväčša hovoria plynule po anglicky, no dlhoroční zamestnanci nemusia mať cudzí jazyk na rovnakej úrovni, respektíve úrovni na ktorej by bez problémov dokázali komunikovať a plniť pracovné zadania. Efekt cudzieho jazyka ale ponúka zaujímavý pohľad na efektivitu práce a to, ako jednoduchý email či meeting môže dosiahnuť lepšie výsledky. Rozhodne preto stojí za zváženie ako jedna z alternatív pre manažérov, či lídrov, ktorí chcú so svojím tímom napredovať a zlepšovať sa.
Autorka: Veronika Korim
Referencie
Hayakawa, S., Costa, A., Foucart, A. & Keysar, B., (2016). Using a Foreign Language Changes Our Choices. Trends in Cognitive Science, 20(11), 791-793.
Keysar, B., Hayakawa, S., & An, S. G. (2012). The foreign-language effect: Thinking in a foreign tongue reduces decision biases. Psychological Science, 23(6), 661-668.
Pavlenko, A. (2012). Affective processing in bilingual speakers: Disembodied cognition? International Journal of Psychology, 47(6), 405–428.
